Niekedy s ním však nakladáme tak, ako keby sme ho mali k dispozícii neobmedzené množstvo. Plytváme ním na veci a aktivity, ktoré zhoršujú náš život, charakter, vzťahy s ľuďmi aj náš vzťah s Bohom. A pritom ešte vzdycháme, že času je málo. Príklady snáď ani netreba uvádzať. Stačí, ak si zrekapitulujeme naše aktivity počas dnešného dňa, či posledného týždňa a budeme k sebe úprimní. Čo bolo našou prioritou? Za čím sme sa náhlili, čo sme chceli získať, na čom sme si zakladali? A k tomu ešte pridajme otázku: Čo z toho pretrvá až do večnosti? Možno poznáte vtip o tom, že je zbytočné ťahať so sebou do neba kopy zlata, pretože tohto stavebného materiálu je v nebi dostatok. Rovnako i mnohé iné naše priority, aktivity a statusy sú dočasné. Ak chceme vedieť, či pretrvajú, podrobme ich Božej vôli, kontrolke Jeho Ducha prostredníctvom pravdy Jeho slova! Možno aj tak, ako sa píše v liste Židom 11,13-16. I my môžeme vyznávať, že sme tu len pútnikmi, vyslancami Boha na zemi, plne patríme Bohu a našou prioritou je žiť podľa Jeho vôle a povolania. V každom čase, priestore a vzťahu. Vyznať to môžeš aj teraz.

Zuzana Verčimáková