Dobrý deň, 

volám sa Mário Babjak a chcel by som sa Vám hlbšie predstaviť.Akonáhle som sa narodil, tak moja vlastná mama ma nechala v nemocnici a utiekla odo číže sa ma vzdala hneď ako má porodila. Múseli ma umiestniť do sirotinca pre deti bez biologickej matky. V tom sirotinci som bol od prvého dňa môjho narodenia až do 4. roku. No potom ma múseli umiestníť niekde do detského domová, nakoľko som rastol a podobne. Umiestnili má do DD v Michalovciach lebo len tám bolo voľne miesto, presne pre mňa. No roký mi príbudali, a ja som citil, že mi niečo každým dňom chýba, ale nevedel som že čo?! Cele dectvo bolo na nič. Keď som už absolvoval škôlku, tak ma priali do 1. ročníka ZŠ v Michalovciach. No už som mal 6 rokov, a stale som bol v tom, že mi niečo chýba... Preto som sa silou mocou snažil o oputavaní pozornosti, čo sa mi aj celkom darilo, ale nevyšlo mi to, lebo stale bolo na mňa: kričané... Tak som žil také ine detinské roky v 1. stupni ZŠ v MI. Po istom a dlhom čase, som dovršíl, 11 rokov, Kde som podstate na 50% začal chapaťa rozumieť, že to kde som, nieje môj biologicky domov, že to je niečo, čo bežne dieťa namá... Odstupom času, som chodil do katolického kostola v MI, kde som chodil podstate na silu. No miništroval som cca 5 mesiacov, a potom prišlo do toho niečo íne... Dlhši čas, chodíli do DD kde som výrastal, taký misijny ľudia z CIRKVY BRATSKEJ, no nejako sa mi začali pačiť ako spoločenstvo, tak katolizmus som nejako zatiaľ nechal, aj keď stále mi vraveli ty vzchovavatelia v DD že nemám nikám chodíť ku sekte a pod. Ale ja som aj tak šiel, a mohol som zažiť niečo, po čom som tužil... Mohol som sa hrať, bol som pohladeny, citil som, že som bol aj milovany a podobne. Proste celé sa mi to páčilo... No v DD nejako zistili, že sa mi pačia tie misie ktoré organizovali ty ľudia z cirkvy bradskej, no žačali ma prehovarať, že či by som sa nechcel dať pokrstiť u katolikov?! A ja som sa opýtal, čo znamena krst? A odpoveď znela takto, že je to oslava a odovzdanie život BOHU. No nejako som tomu nechápal... Tak som bol utláčaný chodiť na také vyučovanie pred krstom a birmovkov... No ale čo sto ho, keď prišiel deň, kedy prišli zase ty ľudia z cirkvi bratskej, a v ten deň môjho vyučovania som nechal byť prítomní, tak som išiel k ním... Bol som tam, a zase som mal takú radosť ako aj minule keď prišli k nám. No potom jak odišli ty ľudia z Cirkví Bratskej, tak si ma chitil jeden vychovávateľ, a veľmi ma zbil s opaskom intenzívne po zadku asi 15 minút cca. A pýtal sa ma, že kde som mal byť?! A ja že, na vyučovaní... Tak povedal mi potom ešte, že keď budem chýbať aj ďalší týždeň na vyučovaní, tak ma dajú dozáchytky pre neposlušné deti. Čo sa aj stalo, lebo som ani v tedy neposlúchol... No ak sa pýtali na mňa ty ľudia z cirkvi bratskej že kde som, a dozvedeli sa, že v záchytke... Tak plakali, a jeden muž, z ich spoločenstva šiel za tým vychovávateľom, a pýtal sa ho, že prečo ma tam dal?! No on odpovedal, že si to zaslúžil lebo nepočúva čo sa mu povie na 1. krát... Tak s plačom v očiach poprosil vychovávateľa, či by mohol prísť ku mne na 5 minút? A prišiel, a ja som bol veľmi šťastný, že na mňa nezabudol... Povedal mi, že by ma vzal, do cirkvi bratskej na dorast a Nedeľne bohoslužby... Tak ešte viacej som bol šťastný a radostný... No keď som dovŕšil po tom všetkom dobrom a zlom 12 rokov, tak som bol už v 6. ročníku ZŠ. A predsa sa chystal ten krst ktorý sa odohral, 5. Mája 2006. Pýtala sa ma katechetka, že či už som oslovil, nejakú osobu ktorá by mi šla na krst a birmovku, ja som povedal že áno, vybral som si. Róberta Boroša z Cirkvi Bratskej za krstného. Tak povedala mi, že dobre a informovala ma, že 05.5.2006 bude prebiehať krst. No ale ja som stále nechápal, že čo znamená vôbec krst?! Odovzdanie svoj život BOHU?! Tak nepochopiteľné a egoisticky som absolvoval prve sväté prijímanie s birmovkov. Už jak som sa pokrstil u katolikov, tak som už vôbec nechodíl ani do kostola k nim... Ale začal som chodiť, do cirkvi bratskej, nakoľko ten team ktorý ku nám chodil do DD, si ma obľúbil... A vďaka tomu všetkému čo sa odohralo keď som mal 11 až 12 rokov, môžem byť do dneska v kontakte s bratmi a sestrami v KRISTU! Od dvanastich do 18 rokov som chodíl do cirkvi bratskej, a mohol som zaživať naozaj super nezabudnuteľné chvyľe... A tam som pochopil, že čo je láska a rodina... Keď som bol pre osemnackou, tak som absoloval, jeden taký inglish camp v Račkovej Doline v Tatrach. Bol som tám týždeň, a za ten týždeň, som spoznal veľa súper ľudí a taktieš aj to najdvôležitejšie, PÁNA JEŽIŠA a jeho nekonečnu lásku ku mne cez jeden veršik, ktorý sa píše, v Jánovej kapitole, Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Sýna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16. No a potom na letnice, som po 2. krát, svoju vieru, výjadril aj pred ľudmí a PÁNOM BOHOM v Hermanovciach v roku, 2013. To by bolo s toho života v DD asi aj všetko.

Som veľmi rád, že som sa mohol s Vámi podeliť. Chcel by som Vám veľmi POĎAKOVAŤ, že ste ma prijali do tejto skupiny. 

- Napísal Mário Babjak