Ján 1.4: V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 

Život. Aká úžasná vec. Koľko máme v sebe orgánov. A všetky pracujú pre celok.

Zoberme si takú pečeň. Dáva telu glykogén, aby sme vládali. Dáva žlč, aby boli chránené črevá a aby sme mohli lepšie prijímať silu z potravy. Odstraňuje jedy, tvorí červené krvinky...

Lenže môže prísť rakovina. Časť tela, ktorá "si povie": "Nebudem žiť pre celok, ale pre seba!"

Normálna bunka čaká na príkaz: "Môžeš rásť", ale nádor nie. Bujnie, keď sa jemu zapáči. Dokonca dokáže prinútiť orgány z okolia, aby ho zásobovali.

Čo sa stane, keď nahradí celú pečeň?



Telo stratí silu a napokon aj život.  

Tak je to aj s hriechom. Človek chce byť ako Boh (Genesis 3). Prestane pracovať pre celok a zameria sa na seba. Prestane počúvať príkazy od Stvoriteľa, ako Kain a nakoniec stratí Božieho ducha. Toho ale potrebujeme ku prežitiu. Bez Neho prichádza duchovná smrť. Ako rakovina nahradí orgán a zabíja, sebectvo môže uhasiť duchovný život v nás.

Ale Ježiš je život. Prichádza. Hľadá, čo bolo zahynulo. Ponúka: "Nahradím tvoj egoizmus sebou a začneš skutočne žiť!"

Prijmeme Ho? Alebo si povieme: "Veď ja som v poriadku! Som predsa dobrý nábožný človek!" Prípadne: "Musím naplniť svoje potreby, nebudem sa starať o druhých. Nebudem sa obetovať!"

Vyzerá to náročne - vzdať sa toho svojho. Vzdať sa pocitov, ktoré ma ovládajú. Žiaden človek to vlastne nedokáže. Ale Ježiš nám môže dať svetlo a silu. Daruje dokonca radosť zo spoločného diela pre všetkých. Vstúpme do Jeho náručia a nechajme, nech nás premieňa láskou.

- Napísal Peter Dubec