Začnem takto. Volám sa Matej a mám 15 rokov. V čase, keď som bol ešte malý chlapec, nevedel som, kto je Boh a či existuje. Ako som rástol, poznával som, čo Boh znamená. Učili ma to rodičia, bol som na prvom svätom prijímaní... Ale akosi mi nedošlo, že Boh aj skutočne existuje.

Keď som bol siedmak, začal som miništrovať. Stalo sa to takto: Náš dedko bol chorý. Chodieval k nemu pán kaplán so svätým prijímaním. Raz mu dával aj pomazanie chorých. Tak som mu pritom držal knihu. Pán kaplán mi vtedy povedal: „Matej, z teba by bol dobrý miništrant. Príď dnes večer do kostola.“ Tak som prišiel, obliekli ma do alby a miništroval som...

V tom čase som hrával futbal. Raz som bol s bratrancom na futbalovom zápase, kde rozdávali knihy s názvom Cesta k víťazstvu. Zobral som si ju, ale vôbec som si ju nepozrel, až kým ma niekto neprinútil prečítať si ju.

Raz, keď som prišiel domov zo školy, vybral som tú knižku z poličky a prezeral som si v nej obrázky. Vtom akoby mi niekto povedal: „Otoč si to na poslednú stranu.“ Otočil som si a tam bola napísaná takáto modlitba: „Pane Ježišu, chcem ťa nasledovať. Ďakujem, že ma voláš k sebe, aj keď som tak dlho žil bez teba…

Modlitba pokračovala ďalej… Keď som ju dočítal, nastalo niečo úžasné! Pocítil som, že Boh vošiel do mňa, až som sa zatriasol, že čo to bolo. Keď som zavrel knihu, vedel som, že to bol Boh a že chce zmeniť môj život.

A teraz mu ďakujem za všetko, čo mi dal. Je stále so mnou a je úžasné, keď som s ním. Zmenilo sa aj moje miništrovanie. Už nielen všetko viem (ako siedmak som sa bál nových, neznámych vecí), ale mnohému aj rozumiem.

Vďaka, Ježiš! Vďaka, že ma ochraňuješ a pomáhaš mne a ostatným ľuďom ! Tebe patrí chvála, česť a sláva na veky vekov. Amen!

Som miništrantom v Spišskej Belej.

- Napísal Matej Knieszner